O Tamás Gellért si bijando ko 1963 bersh, ko Kristianstad, locirimo ki teluni rig ko Svedo.Vov si hramomo, zhurnalisto thaj dokumentarno rezhisero. Oleskero butikheribasko metodo si ki dokumentarno forma, kote so kombirinela o rodipasko zhurnalizmo e literaturno paramisengo mothovibaja. Ko 1983 bersh, hramosardas pes ko Lund Univerziteto ko Shvedo, kote lijas peski diploma pala e politichko thaj ekonomikano dzaniba. Kotar o avgo kotor katar e 1990 bersh o Tamás Gellért hramosarda artiklora vash e bare zhurnalora, sar so si Dagens Nyheter thaj Aftonbladet, kerdas i tavdibaski programa vash e studije Shudre fakte (Kalla Fakta) pe TV4 vi Misijake Rodipa/investigacija/ (Uppdrag Granskning) ko Shvedisko Javutno Televizijako Serviso.

Ko 1990 bersh, vov uchardas/hramosardas/ sar temato o tranzicijako periodo ki Centralno thaj Chacherigeski Europa, khana pelas i sastrnali ucharin/zavesa/. Ko 1991 bersh, vov skrinisarda pala e mariba so kherdila pes ki nekanutni Jugoslavija, thaj prezentiringja o avgo bazichno rasistichko dukavibe ko Shvedo. Ko 1996 bersh, vov tradijas pe druma ki Transilvanija, Romanija thaj publiciringja nekoborom reportora vash e crdipa so nakavde e Ungriko minoritetija sikavindoj gote vi e Romengeri situacija. Ko 2002 bersh, vov ikaldas avri o lil »O Laserman« vash e John Ausonius rasistichko manush ko muradarela sine butivar ko serije e manushen kolen isi aver avipen, oleskero karaktero avilas bestselero thaj resljardas nekoborom prizora.

Ko 2009 bersh, vov publiciringja pesko dujto lil »Apatija – vash e Zor, Mitora vi Manipulacije«, »De apatiska« vash e nashle chavore kola so nakle baro streso, olen e medije akarena sine »apatichno chave«. O Tamás Gellért kerdas produkcija vi pe nekoborom dokumentarno filmora vashe e tamatora sar so si o rasisto John Ausonius khon mudardas ko serije e manushen kotar e aver avipen, thaj hramosarda pala e pajeski katastrofa so sine ki Teluni-Chacherigeski Azija pe 2004 bersh. Oleskero dokumentarco, akardo »Panglo-E na vakerdi Storija vash o Dawit Isaak«, si pala e Svedisko-Eritejako autoro Dawit Isaak, o dokumentarco si sikavdo ko EU-parlamento. Vov sine ko-rezhisero thaj producento ko dokumentarno filmo »Taikon – I bi vakerdi storija vash e maribe vi i slobodija«.

Resursi

http://tamas.se/gellert-tamas/
https://www.taikon.se/english/

Dokumentancora

O Laserman (2005)

2005 Crystal Prize – majlacho bershesko dokumentarco, vash e Laserman

2006 Prix Europa – Specijalno Commendation na fikcija TV, vash o Laserman

Bare pakivaja mothovdo ko Prix Europa 2005

Javer Dive (2005)

Panglipe – Bivakerdi Storija kotar o Dawit Isaak (2011)

Taikon – Bivakerdi Storija vaj e maribe vi Romengi slobodija (2015)

Prizora

2003
The Golden Spade – best researched reportage book, for The Laserman

2004

The Stockholm County Council’s yearly award against xenophobia
2005

The Crystal Prize – the best documentary of the year, for The Laserman

2006

The Special Prize, The Swedish Publishers’ Association – for the book The Laserman

The City of Stockholm’s honorary price for literature

The Ikaros Prize – Best current affairs program TV, for The Apathetic Children

Prix Europa – Special Commendation non fiction TV, for The Laserman